Existuje kvalitný interiér v zlej architektúre?
Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že INTERIÉR = ZARIADENIE. Ich pozornosť je pri realizácií interiéru sústredená na kúpu dizajnovej pohovky alebo oslovenie stolára, ktorý im vyrobí vysnívanú kuchyňu v požadovanej farbe. Pri takejto roztrieštenej pozornosti na jednotlivé predmety a zariadenia, im popritom uniká hlavná podstata interiéru. Pre demonštráciu správne navrhnutého interiéru sme navštívili všetkým dobre známy Dom umenia v Piešťanoch, od autorov: Ferdinant Milučký, Júlia Kunovská.
Pri architektonickom návrhu existuje určitá hierarchia, na vrchole ktorej sa nachádza samotný priestor. Bez správne navrhnutého priestoru nie je možné vytvoriť kvalitný interiér. Pre definíciu priestoru existuje viacero opisov. My priestor vnímame ako vzduch ohraničený stavebnými konštrukciami, ktorými nemusia byť primárne murované steny.
Pri takomto chápaní priestoru s ním vieme lepšie pracovať. Vzduch vieme uzatvoriť, vieme ho dávkovať alebo ho vieme nechať plynúť. Následne do tohto vzduchu vieme vpúšťať svetlo a pracovať s emóciou v priestore. Mnohým interiérom takýto priestor s emóciou chýba, práve z dôvodu sústredenia sa iba na zariadenie, čoho výsledkom je zle navrhnutý interiér.
Zle navrhnutý interiér vyvoláva v užívateľovi pocit nepohody, depresie, obmedzenosti bez možnosti prirodzeného pohybu. Nevyvoláva pocit radosti z harmonického vnímania priestoru. Zlý interiér je definitívne uzatvorený bez možnosti premien, ktoré nám život prináša.
Pre nás je dôležité vnímať interiér predovšetkým ako priestor, na ktorý následne nadväzuje zariadenie. Ak vnímame interiér v Dome umenia iba cez zariadenie, stretneme sa s mnohými názormi, aj pozitívnymi aj negatívnymi. Zariadenie vieme ľahko zatriediť, buď sa nám to páči, alebo sa nám to nepáči. Ako sa medzi ľuďmi hovorí 100 ľudí, 100 chutí. Ľudia sú pri posudzovaní zariadenia vo všeobecnosti viac priklonení buď pozitívnej alebo negatívnej strane a ich názory sa zvyknú časom meniť. Negatívne emócie častokrát vyplývajú z nedostatku informácií o celkovom koncepte s ktorým je zariadenie prepojené.
Ak však vnímame interiér v Dome umenia cez priestor, nestretli sme sa s negatívnym názorom. V návštevníkoch to zanecháva pozitívne emócie a to je v návrhu interiéru najdôležitejšie. Pri posudzovaní priestoru sú ľudia viac zdržanliví. Priestor vnímajú skôr podprahovo a pri vzbudení pozitívnej emócie sa zvyknú do priestoru vrátiť. Miesto radi navštevujú a vybudujú si k nemu vzťah. Svoje názory na daný priestor nezvyknú meniť. To je jeden z dôvodov, prečo sú niektorí ľudia ochotní prerábať svoj interiér každé tri roky. V skutočnosti neprerábajú interiér, iba obmieňajú zariadenia. Dobrý interiér funguje aj bez zariadenia. Zariadenie tvorí iba doplnok, ktorý má vyzdvihnúť a podčiarknuť architektúru priestoru.
To ako architekti pracovali s interiérom v Dome umenia cez priestor je ojedinelé. Niekde je priestor stlačený medzi železobetónové steny, inde je naopak vypustený do exteriéru cez obrovské presklenie. Aj napriek prevažujúcej mase železobetónu sa v interiéri cítite voľne a slobodne. Pri prechádzaní medzi miestnosťami zažívate premenlivé emócie v závislosti od meniaceho sa svetla v priestore.
V celom interiéri dominujú iba tri farby: biela, modrá a rumelkovo červená. Týmto autori jednoznačne ukazujú, že menej je viac a nechávajú vyznieť to dôležité v interiéri - priestor a emócie.
Ak si aj vy kladiete otázku či tam tej červenej nie je priveľa, tak vám skúsime priblížiť ako to vnímame my. Jedná sa o Dom umenia - dobré umenie má v pozorovateľovi vyvolať určitú emóciu, či už pozitívnu alebo negatívnu. Možno bolo použitie červenej farby zámerom a práve preto je tento interiér tak zapamätateľný. Použiť červenú farbu v takomto rozsahu môže buď iba génius, ktorý vie čo robí alebo nevedomý nadšenec červenej farby. Našťastie sa pri tejto stavbe bavíme o geniálnom prevedení interiéru, kedy použitie tejto farby predovšetkým na strop, umožňuje samotná výška týchto miestností. Druhá vec je, že červená farba je veľmi pútavá farba, ktorá sa snaží o zaujatie vašej pozornosti. Preto je strop perforovaný a medzi červenú farbu sa dostáva vzduch, ktorý túto farbu zriedi. Pre jej vlastnosti je veľmi umne použitá na strope, kde ju pozorovateľ vníma v menšej miere ako keby bola použitá na podlahe alebo stene. Aj napriek perforácií červeného podhľadu by sme mohli byť na pochybách, či tam tej červenej nie je veľa. Práve preto je obvodová stena vypustená vo forme presklenej fasády, kedy sa celkový tlak červenej farby vylieva von do exteriéru.